Dňa 9. marca 1994 Pán povolal do večnosti vo veku 84 rokov Mons. prof. PhDr. Jozefa Vavroviča, pápežského preláta, rodáka z Báhoňa.

Jozef Vavrovič pochádzal z desiatich detí Štefana Vavroviča a Márie, rodenej Šuttovej. Narodil sa 14. júla 1910 v Báhoni. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Trnave, prvé štyri semestre medicíny v Bratislave. Pán ho však pozval za lekára duší. Bohoslovecké štúdiá začal v trnavskom veľkom seminári a skončil v Olomouci, kde bol 5. júla 1936 vysvätený za kňaza. Roky jeho kňazskej služby boli naplnené horlivosťou. Učil slovenčinu a francúzštinu najskôr na trnavskom Biskupskom gymnáziu, potom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roku 1946 študoval modernú francúzsku literatúru na parížskej Sorbone, roku 1949 na pozvanie ottawského arcibiskupa Mons. A. Vachova odcestoval do Kanady, kde prednášal cirkevné dejiny a patrológiu na teologickom inštitúte v Ottawe. Za zásluhy na náboženskom poli ho bl. Ján XXIII. vymenoval za pápežského komorníka a Pavol VI. za pápežského preláta. Na požiadanie biskupa Pavla Hnilicu odišiel prof. Vavrovič roku 1965 z Kanady do Ríma, kde bol 12 rokov riaditeľom dnešného Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.
Mons. Jozef Vavrovič bol pastoračne i literárne nevšedne činný. Podieľal sa na slovenskom preklade Dialógov s Pavlom VI. od J. Guittona, preložil známu Frossardovu knihu Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol i Häringovo dielo Kresťan v novom svete. Roku 1974 napísal knihu Ján Palárik - jeho ekumenizmus a panslavizmus. Kardinál Jozef Tomko vysoko pozitívne ocenil toto dielo: „Ján Palárik bola autorova mimoriadna láska. Študoval ho dlhé roky. Je to práca srdca, ale aj umu.”
Cez Vatikánsky rozhlas pripravoval Jozef Vavrovič prednášky o bielych miestach slovenských dejín, lebo sa zamlčoval podiel slovenských katolíkov, najmä kňazov, na kultúrnych a národných dejinách Slovákov.
Plodný duchovný a literárny život dokončil v Pápežskom slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Jeho telesné ostatky previezli do Báhoňa, kde ich 15. marca 1994 pochoval Mons. Dominik Tóth, pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
Mons. Jozef Vavrovič je najväčší syn našej miestnej cirkvi, drahej rodnej dedinky, tohto kúska požehnanej slovenskej zeme. Veriaci spolu so správcom farnosti ďakujú svojmu vzácnemu rodákovi za duchovné i hmotné dobrá, ktoré vynaložil pre ich farnosť a svoje rodisko.

JÁN JAKÚBEK
Snímka: archív

 Písané pre:  www.katnoviny.sk